Bude to znieť čudne ale v jeden deň sa vo mne ozval hlas.
Bola som vo víre svojich povinností, zaujatá prácou, zaujatá svojimi žiakmi., so všetkými radosťami a starosťami učiteľky.
Hlas ma upozornil, že moja úloha je v niečom úplne inom.
OK, lenže ja som mala za sebou 30 rokov praxe v škole a 49 rokov života!
A zrazu sa objaví niečo, na čo som ani len nepomyslela.
Vedela som, že to pre mňa nebude „prechádzka ružovou záhradou“!
A predsa som nechala všetko tak, ako bolo a začala som pracovať na novej úlohe.
BÁLA SOM SA! Ale, prijala som výzvu, prijala som nebezpečenstvo, čo s tým chodí, tú neistotu. Kvôli nepochopiteľnej a úlohe. Ale skromne a pokorne!
Výzva sa nedá spliesť s ničím! Hovorím tomu „zdvihnutý prst“.
Človek, ktorý toto pochopí a začne na novo , určite nebude mať vždy úspech, vlastne dlho nebude mať úspech, svetské veci sa mu nie vždy vydaria, ale d u š a , bude zachránená!
Človek, ktorý je pohodlný a nepočuje a je možno aj zbabelý, stále sa sťažuje, má dušu nenaplnenú a nepokojnú!
Tak čo som si mala vybrať......?!
edita
edita
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára